Dodow

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

O rozlietanom Cypriánovi...

...a o tom, prečo upadá moja viera v slovenské filmy.
Zdravím vás mládež,

po čase som bol v opäť v kine. Stáva sa už takým malým pravidlom, že chodím na slovenské filmy. Vždy si hovorím, že treba podporiť aj to málo, čo Slovenská krajina dokáže vyprodukovať pre filmové plátno. Takto som videl Bathory, Jánošíka, Pokoj v duši aj Hodinu nevíš (aj keď je to české). A takto som vzhliadol aj na plátno kina, v ktorom mal lietať Cyprián. O jeho filmovom lete sa tu teraz trochu rozpíšem.

Na film "Legenda o lietajúcom Cypriánovi" som sa tešil. Celkovo je film naozaj dobre natočený, aj kvalitne, ale dejová línia dosť "pokulháva". Franz Ignatz prichádza v zúboženom stave do kláštora. Mnísi ho zachraňujú a liečia. Pomedzi to je dej popretkávaný spomienkovými scénami Cypriána na predošlé udalosti z jeho života, čo by bolo možno celkom fajn, keby to netrvalo dobrú polhodinu. Vtedy som sa začal nudiť. Množstvo scén je nedokončených, nestíhajú vyrozprávať samotný príbeh. Všetky postavy so sebou súvisia, no napriek tomu sú si nejako vzdialené. Nič sa medzi nimi nedeje. Žiadne putá, vzťahy, nič. A to ani vtedy, keď už mních Cyprián (ktorý zloží sľub mlčanlivosti) zistí, že chlapec, o ktorého sa v kláštore staral, je jeho synom. Nechal ho ísť a tam to haslo. Režisérka v tejto scéne nenechala ani náznak emócie, pretože sa to proste udialo v dvojminútovej scéne, za ktorou prišla ďalšia a v nej sa už ďalej nič neriešilo. Postavy vo filme sú, ale počas sto-minútového filmu sa o nich nedozviete vlastne nič. Možno by bol celý film zaujímavejší, keby najprv bol podaný život Cypriána pred príchodom do kláštora v jednom celku. Postavy vo filme prichádzajú a odchádzajú, ale nič za sebou nenechávajú. Žiadny odkaz, žiadne pocity, proste nič. Záver filmu ma už totálne odstavil. Ukazuje Cypriána ako starého pána, ktorý, súdiac podľa výzoru má určite aspoň 80 rokov. Z mladého na starého sa však mení z jednej scény na druhú. Časový "preskok" film pritom neuvádza, takže sa každý môže len domnievať. V jednej scéne začína Cyprián robiť na lietajúcom stroji ešte v pomerne mladom veku, v druhej už vizuálne 80-ročný ide do zasnežených hôr s došitým padákom. Celé to vyzerá akoby padák šil najmenej 40 rokov. Ibaže Cyprián "vzlietol", keď mal 51 rokov. A 51-ročný predsa nemôže vyzerať na 80. Toto ma totálne zmiatlo.

Samotná webová stránka k filmu uvádza v skratke veľa zaujímavostí z Cypriánovho života, no režisérka to celé okresala do takej podoby, vďaka ktorej si tento film už určite druhý krát nepozriem. Z dobrej témy vzišiel prázdny film, v ktorom sú postavy plytko vykreslené, aj keď je herecké obsadenie naozaj dobré. "Legendu o Lietajúcom Cypriánovi" by som nazval prosto a jednoducho ukážkovým "slovenským" filmom. Režisérka určite vedela, prečo ho natočila, tak ako ho natočila. Možno tým chcela povedať viac ako je samotný príbeh, ale bohužiaľ, nepodarilo sa jej to. A hovoriť o veľkofilme v tomto prípade je naozaj silné. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je pre mňa len neprepracovaným príbehom. Paradoxne, to najlepšie na celom filme je asi len pesnička od Zuzany Smatanovej, o ktorej ani neviem, či vôbec vo filme odznela. Ale snáď bola aspoň v titulkoch.
http://www.lietajucicyprian.sk/cyprian_sk.html

Je už viac-menej pravidlom, že v slovenských filmoch je najlepšia pesnička, ktorá mu robí reklamu. Tak ako to bolo v prípade Bathory a Katky Knechtovej, či v Jánošíkovi a Paľa Haberu. Nebyť týchto pesničiek, tak verím tomu, že návštevnosť v kinách by bola minimálne o polovicu nižšia. A nakoniec sa vo filmoch ani neobjavili. Paradox... Oblbovák na slovenského diváka.

Bathory bola síce veľkolepá, ale opäť taká "slovenská". Nechápem, ako sa Jakubiskovci mohli tak urputne domáhať toho, aby sa objavila na Oscaroch. Na slovenské pomery je to naozaj veľkofilm s veľkou výpravou, ale v porovnaní s hociktorým zahraničným... Nie je nič viac ako priemerný historický film, aj to len vďaka skvelému hereckému výkonu Anny Friel. Až sa čudujem, že sa vôbec nechala zlákať hrať v takomto filme.

Ponurá atmosféra navodená psychicky narušeným hrdinom vo filme "Hodinu nevíš" zase vyústila priam do ironického záveru. Hlavný hrdina vychádza z nemocnice a v sekunde ho doslova prevalcuje auto. Hrdina ostáva ležať na ceste, z auta nikto nevystupuje, kamera sa vzďaľuje a Richard Muller začína spievať "Hodinu nevíííš..." Celý film vyzeral tak napínavo a tento záver z neho urobil priam grotesku. Vybuchol som do hurónskeho smiechu a s úsmevom na tvári som vychádzal z kina. Z psycho-thrilleru. Paradoxne.

Ozaj, ešte som zabudol dodať, že som bol pozrieť aj film "Cinka Panna". O ňom tu písať nebudem, lebo nie je o čom. Príšerne umelé herecké výkony. Filmový podpriemer. Škoda peňazí na lístok do kina...

Jánošík a Pokoj v duši boli asi najlepšie zo všetkých spomínaných filmov. Aj keď, opäť, neviem ako by film Pokoj v duši dopadol, nebyť pesničky od Jany Kirschner. Tá však aspoň vo filme odznela. Trochu ma síce prekvapil rýchly a strohý záver filmu, ale aj tak spolu s Jánošíkom ostávajú zatiaľ fakt tým lepším zo slovenskej tvorby.

Na záver už len dodám, že je vôbec malým zázrakom, že na Slovensku vôbec ešte vznikajú nejaké filmy. Obdivujem režisérov, ktorí majú odhodlanie pustiť sa do takých veľkých projektov (na slovenské pomery). Mali by si už však uvedomiť, že veľkofilm, to nie sú len známi slovenskí herci, dobrá pesnička a hyper-promo. Ak sa už natáča nejaký film, tak nech, preboha, aspoň stojí za to, aby si ho divák pozrel aj viac ako len jeden-krát. A mali by už tiež natočiť film, ktorý sa na nič nehrá a ktorý by mohol byť aj zo súčasnosti. V Českej republike už toto majú dávno zmáknuté...

Dúfam, že ma po prečítaní tejto kritiky neukameňujete, skutočne mám obdiv k slovenským filmom, ale... ale. Dúfam, že si ma nevysvetľujete zle, pretože bobríka mlčanlivosti by som zložiť nechcel... V tomto má Cyprián môj plný obdiv. Len škoda, že cez plátno iba preletel a nič nezanechal. Teda film, nie Cyprián samotný, ktorý mal šancu vyrozprávať taký príbeh, že by sme možno padli na zadky, alebo by nám aspoň padli sánky. Bohužiaľ... nestalo sa.

Ak však vznikne v blízkej budúcnosti ešte nejaký slovenský film, opäť pôjdem do kina. Dám mu ešte jednu šancu. Poslednú. Lebo už potom mi neostane iné, ako sa uchýliť k tomu, že "slovenský" film zavrhnem a vrhnem sa na brutálne komerčnú americkú produkciu. Čo teda tiež nie je vždy bohviečo. Ale aspoň to má nejaký dej.

Váš padnutý Dodow.
;-)

Kino | stály odkaz

Komentáre

  1. :-)
    Ja chcem vidieť, ako ty čumíš na americkú produkciu :-)))
    Ale toto si trafil
    publikované: 04.09.2010 20:26 | autor: lilikova (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014